<p><strong>Malachiáš 2,1-9</strong></p>
<p>1 Teraz teda vám, kňazom, znie toto rozhodnutie: 2 „Ak neposlúchnete a nevezmete si k srdcu, že máte vzdávať česť môjmu menu,“ vraví Hospodin zástupov, „tak zošlem na vás kliatbu a vaše požehnanie prekľajem. Veď som ho už aj preklial, lebo nikto z vás si to neberie k srdcu. 3 Ja pokarhám vaše potomstvo a vrhnem vám kal do tváre, kal vašich sviatočných obiet. Vynesú vás aj s nimi. 4 Potom spoznáte, že toto rozhodnutie som vám poslal ja, aby sa zachovala moja zmluva s Lévim,“ vraví Hospodin zástupov. 5 „Moja zmluva s ním znamenala život a pokoj. Dal som mu toto: bázeň, aby sa ma bál a mal úctu pred mojím menom. 6 Z jeho úst vychádzalo pravdivé naučenie, neprávosť nemal na perách, v pokoji a úprimnosti chodil so mnou a mnohých odvrátil od neprávostí. 7 Veď pery kňaza majú strážiť poznanie; z jeho úst sa očakáva naučenie, lebo on je poslom Hospodina zástupov. 8 Vy ste však odbočili z cesty, svojím učením ste mnohých doviedli k pádu; porušili ste levitskú zmluvu,“ vraví Hospodin zástupov. 9 „Preto som vás vydal na opovrhnutie a ponížení ste pred celým ľudom, lebo nezachovávate moje cesty a vo veciach zákona niektorým ľuďom nadržiavate.“</p>
<hr />
<p><strong>Ak požehnanie nie je požehnaním, je to naša vina.</strong> – Nás, farárov a každého, kto vedie, v prvom rade rodičov, ale aj všetkých vedúcich, až po biskupa či prezidenta a premiéra… Ak naše žehnanie nevedie ku vzrastu a šíreniu Božieho diela v cirkvi, ani v spoločnosti, a ani vo svete, tak niečo je zlé. Požehnanie sa stáva kliatbou, keď chýba skutočná a pravdivá úcta a odovzdaný život, ktorý so všetkým patrí Pánovi. Prízvukujem: <strong>so všetkým!</strong> Vziať si to Božie k srdcu znamená, že si nič nenechám pre seba, a ani nerobím podľa seba. Ale naopak: verím slovám Pána Ježiša, keď hovorí: <strong>…bezo Mňa nič nemôžete činiť.</strong> Vrcholiaci advent nám pripomína, že Pán prichádza. Prichádza ako mocný Boh a Sudca. Obstojíme? Ak sa držíme Spasiteľa, tak áno. <strong>„Vy budete Mojím ľudom a Ja budem vaším Bohom.“ </strong>Tak znela zmluva z čias proroka: Milovať Boha a milovať človeka. Ja patrím vám a vy patríte Mne. Bázeň a úcta pre Hospodina a život a pokoj pre človeka. Nič sa nemení ani v Novej zmluve. <strong>„…aby večný život mal každý, kto verí v Neho.“</strong> Len ak patrím môjmu Bohu, je všetko v mojom živote v bezpečí. Len toto máme učiť a takto viesť tých, ktorých nám Boh zveril. Lebo ten, kto vedie, má viesť k Bohu a k Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. Inak nepomáhame, ale škodíme. A nie sme požehnaním, ale prekliatím pre tých, o ktorých sa staráme. Buďme použiteľnými na požehnanie.</p>
<p>Modlitba: <em>Ďakujeme Ti, Pane Bože, že si nás stvoril pre žehnanie. Odpusť, že sme niekedy neposlušní a premieňaš to na kliatbu. Veď nás Svojím Duchom, nech sme skutočným požehnaním. Amen.</em><br />
Pieseň: <a href="http://audio.evav.cz/ES644" target="_blank" rel="noopener">ES 644</a><br />
Autor: Ján Kolesár</p>
<hr />
<p>Tak ich Jozef utešoval a vľúdne sa im prihováral. 1.Mojžišova 50,21</p>
<p>Buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi. Efežanom 4,32</p>
<hr />
<p>Jeremiáš 30,8-11a • Modlíme sa za: <a href="https://www.ecav.sk/zapadny-distrikt/rimavsky-seniorat/hrachovo" target="_blank" rel="noopener">Hrachovo</a> (RiS)</p>