<description>Spoločnosť edysea, nadväzujúca na viac ako tri desaťročia tradície v oblasti prepravy, stavia na kombinácii ľudského prístupu, flexibility a moderných logistických riešení. 

Edysea, ktorá vznikla rebrandingom logistickej firmy MJ SPED, pôsobiacej na trhu od roku 1993, patrí medzi úspešné príklady generačnej výmeny. 

Firma zabezpečuje cestnú, námornú, leteckú, železničnú aj intermodálnu prepravu zásielok a dnes ju vedie druhá generácia rodiny Jendekovcov.

„Úspešnosť prechodu firmy z prvej na druhú generáciu je približne 30 percent. V tomto sme boli veľmi úspešní a celý proces prebehol hladko,“ hovorí CEO spoločnosti edysea Andrej Jendek, ktorý vedenie prevzal od svojej matky.

Jednou z najvýraznejších zmien posledného obdobia bol rebranding firmy. Podľa A. Jendeka nešlo len o zmenu loga či názvu. „Náš rebranding nebol novou nálepkou na niečo staré. Bol pomenovaním toho, kým dnes sme,“ vysvetľuje.

Nový názov vznikol z inšpirácie slovom odysea – cesta. Symbolicky tak odkazuje na podstatu podnikania v logistike, ale zároveň reflektuje aj cestu samotnej firmy. Výber ovplyvnili aj praktické dôvody, ako možnosť registrácie ochrannej známky a odlíšenie sa od tradičných technických názvov v odvetví.

Hoci logistika patrí medzi odvetvia, ktoré čoraz viac využívajú automatizáciu a umelú inteligenciu, edysea si zachováva osobný prístup ku klientom.

„Je to vedomá voľba. Verím, že práve ľudský kontakt bude v budúcnosti našou komparatívnou výhodou,“ zdôrazňuje A. Jendek.

Firma síce využíva moderné technológie na zefektívňovanie procesov v pozadí, no komunikáciu so zákazníkmi ponecháva v rukách ľudí. Klienti tak vždy komunikujú s konkrétnym odborníkom a majú zabezpečenú zastupiteľnosť aj počas jeho neprítomnosti.
Práve dôraz na individuálny prístup a detail stojí za označením „butikové služby“, ktoré spoločnosť používa pri opise svojho biznis modelu.

„Nie sme pásová výroba. Poskytujeme detailné a individuálne služby pre každého klienta,“ vysvetľuje CEO.
Logistický sektor patrí medzi odvetvia, ktoré veľmi citlivo reagujú na vývoj ekonomiky a geopolitické udalosti. Vojna na Ukrajine, narušené dodávateľské reťazce či kolísanie cien energií výrazne menia podmienky na trhu.

Aj samotná edysea pocítila dôsledky konfliktu na Ukrajine. Firma totiž dlhodobo zabezpečovala prepravu do krajín bývalého Sovietskeho zväzu.

„V roku 2022 sme prišli približne o tretinu tržieb. Napriek tomu sa nám podarilo situáciu zvládnuť a minulý rok sme opäť rástli takmer o 40 percent,“ približuje A. Jendek.

Viac si vypočujete v podcaste. 

</description>

Spoločnosť edysea, nadväzujúca na viac ako tri de…

Spoločnosť edysea, nadväzujúca na viac ako tri desaťročia tradície v oblasti prepravy, stavia na kombinácii ľudského prístupu, flexibility a moderných logistických riešení. 

Edysea, ktorá vznikla rebrandingom logistickej firmy MJ SPED, pôsobiacej na trhu od roku 1993, patrí medzi úspešné príklady generačnej výmeny. 

Firma zabezpečuje cestnú, námornú, leteckú, železničnú aj intermodálnu prepravu zásielok a dnes ju vedie druhá generácia rodiny Jendekovcov.

„Úspešnosť prechodu firmy z prvej na druhú generáciu je približne 30 percent. V tomto sme boli veľmi úspešní a celý proces prebehol hladko,“ hovorí CEO spoločnosti edysea Andrej Jendek, ktorý vedenie prevzal od svojej matky.

Jednou z najvýraznejších zmien posledného obdobia bol rebranding firmy. Podľa A. Jendeka nešlo len o zmenu loga či názvu. „Náš rebranding nebol novou nálepkou na niečo staré. Bol pomenovaním toho, kým dnes sme,“ vysvetľuje.

Nový názov vznikol z inšpirácie slovom odysea – cesta. Symbolicky tak odkazuje na podstatu podnikania v logistike, ale zároveň reflektuje aj cestu samotnej firmy. Výber ovplyvnili aj praktické dôvody, ako možnosť registrácie ochrannej známky a odlíšenie sa od tradičných technických názvov v odvetví.

Hoci logistika patrí medzi odvetvia, ktoré čoraz viac využívajú automatizáciu a umelú inteligenciu, edysea si zachováva osobný prístup ku klientom.

„Je to vedomá voľba. Verím, že práve ľudský kontakt bude v budúcnosti našou komparatívnou výhodou,“ zdôrazňuje A. Jendek.

Firma síce využíva moderné technológie na zefektívňovanie procesov v pozadí, no komunikáciu so zákazníkmi ponecháva v rukách ľudí. Klienti tak vždy komunikujú s konkrétnym odborníkom a majú zabezpečenú zastupiteľnosť aj počas jeho neprítomnosti.
Práve dôraz na individuálny prístup a detail stojí za označením „butikové služby“, ktoré spoločnosť používa pri opise svojho biznis modelu.

„Nie sme pásová výroba. Poskytujeme detailné a individuálne služby pre každého klienta,“ vysvetľuje CEO.
Logistický sektor patrí medzi odvetvia, ktoré veľmi citlivo reagujú na vývoj ekonomiky a geopolitické udalosti. Vojna na Ukrajine, narušené dodávateľské reťazce či kolísanie cien energií výrazne menia podmienky na trhu.

Aj samotná edysea pocítila dôsledky konfliktu na Ukrajine. Firma totiž dlhodobo zabezpečovala prepravu do krajín bývalého Sovietskeho zväzu.

„V roku 2022 sme prišli približne o tretinu tržieb. Napriek tomu sa nám podarilo situáciu zvládnuť a minulý rok sme opäť rástli takmer o 40 percent,“ približuje A. Jendek.

Viac si vypočujete v podcaste. 



TREND.sk

Rodinná firma zvládla generačnú výmenu aj rebranding. Stavia na tradícii aj odvahe meniť sa TRENDY V BIZNISE

<description>Polovica mája bola na dlhopisových trhoch nervózna. Japonské, britské aj americké štátne dlhopisy sa predávali tak rýchlo, že analytici hovoria o návrate „bond vigilantes" – investorov, ktorí v deväťdesiatych rokoch dokázali prinútiť vlády k disciplíne tým, že prestali kupovať ich dlh. Na vyspelých trhoch to investori vidia v reálnom čase. Na Slovensku nie.

Slovenské domácnosti držia v dlhopisoch už vyše 5 miliárd eur – trojnásobok oproti roku 2015. Lenže 74 percent z päťsto aktívnych emisií sa neobchoduje na žiadnej burze. Žiadna cena, žiadny rating, často ani konsolidovaná závierka materskej skupiny. Investor si kúpi dlhopis a odteraz mu ostáva len veriť.

Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip rozoberá, ako sa v tomto prostredí orientovať – a prečo prospekt emitenta často povie menej, než by ste čakali.
</description>

Polovica mája bola na dlhopisových trhoch nervózn…

Polovica mája bola na dlhopisových trhoch nervózna. Japonské, britské aj americké štátne dlhopisy sa predávali tak rýchlo, že analytici hovoria o návrate „bond vigilantes" – investorov, ktorí v deväťdesiatych rokoch dokázali prinútiť vlády k disciplíne tým, že prestali kupovať ich dlh. Na vyspelých trhoch to investori vidia v reálnom čase. Na Slovensku nie.

Slovenské domácnosti držia v dlhopisoch už vyše 5 miliárd eur – trojnásobok oproti roku 2015. Lenže 74 percent z päťsto aktívnych emisií sa neobchoduje na žiadnej burze. Žiadna cena, žiadny rating, často ani konsolidovaná závierka materskej skupiny. Investor si kúpi dlhopis a odteraz mu ostáva len veriť.

Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip rozoberá, ako sa v tomto prostredí orientovať – a prečo prospekt emitenta často povie menej, než by ste čakali.


Ako odlíšiť dobrý dlhopis od zlého: čo vám prospekt nepovie

<description>Ceny energií rastú, materiály zdražujú. Kto s rekonštrukciou otáľa, zaplatí v budúcnosti podstatne viac


Segment starostlivosti o budovy prechádza na Slovensku premenou. Kým ešte pred niekoľkými rokmi väčšina majiteľov nehnuteľností riešila viditeľné poškodenie fasády až v krajnom prípade, dnes pribúda tých, ktorí myslia dopredu. Podľa odborníkov z praxe ide síce stále o pozvoľný proces, no smer je jednoznačný.

„Segment čistenia fasád a celkovo starostlivosti o všetky typy budov na Slovensku sa vyvíja veľmi pozitívnym smerom. Ešte stále sme v dosť edukatívnej fáze, ale pri tomto tempe – keď to bude pokračovať ďalších pár rokov, už majiteľ akejkoľvek budovy na Slovensku bude mať jasnú predstavu o tom, že keď vidí špinavú fasádu, nenechá to zájsť do krajných medzí," hovorí Adrián Avuk, riaditeľ firmy Bomba Fasáda.

Kľúčovým posunom je zmena v myslení. Majitelia bytových domov, správcovia nehnuteľností aj architekti čoraz častejšie premýšľajú o údržbe budovy už v momente jej zateplenia – nie až keď sa objavia problémy.
„Vidíme veľmi pozitívny prístup zákazníkov, bytových družstiev, architektov. Už pri zateplení nového domu uvažujú nad tým, že skôr či neskôr bude treba investovať nejaké prostriedky na obnovu. Keď si ľudia pravidelným spôsobom odkladajú aspoň pár eur mesačne, tak po 10 až 15 rokoch je to dostatočný balík peňazí na celú komplexnú obnovu fasády," vysvetľuje A. Avuk.

Ekonomický pohľad je pritom jasný. Zanedbanie pravidelnej údržby vedie k problémom, ktorých riešenie je násobne nákladnejšie. Nie je to len otázka estetiky – ide o ochranu hodnoty nehnuteľnosti a predchádzanie štrukturálnym poruchám.

Viac si vypočujete v podcaste. </description>

Ceny energií rastú, materiály zdražujú. Kto s rek…

Ceny energií rastú, materiály zdražujú. Kto s rekonštrukciou otáľa, zaplatí v budúcnosti podstatne viac


Segment starostlivosti o budovy prechádza na Slovensku premenou. Kým ešte pred niekoľkými rokmi väčšina majiteľov nehnuteľností riešila viditeľné poškodenie fasády až v krajnom prípade, dnes pribúda tých, ktorí myslia dopredu. Podľa odborníkov z praxe ide síce stále o pozvoľný proces, no smer je jednoznačný.

„Segment čistenia fasád a celkovo starostlivosti o všetky typy budov na Slovensku sa vyvíja veľmi pozitívnym smerom. Ešte stále sme v dosť edukatívnej fáze, ale pri tomto tempe – keď to bude pokračovať ďalších pár rokov, už majiteľ akejkoľvek budovy na Slovensku bude mať jasnú predstavu o tom, že keď vidí špinavú fasádu, nenechá to zájsť do krajných medzí," hovorí Adrián Avuk, riaditeľ firmy Bomba Fasáda.

Kľúčovým posunom je zmena v myslení. Majitelia bytových domov, správcovia nehnuteľností aj architekti čoraz častejšie premýšľajú o údržbe budovy už v momente jej zateplenia – nie až keď sa objavia problémy.
„Vidíme veľmi pozitívny prístup zákazníkov, bytových družstiev, architektov. Už pri zateplení nového domu uvažujú nad tým, že skôr či neskôr bude treba investovať nejaké prostriedky na obnovu. Keď si ľudia pravidelným spôsobom odkladajú aspoň pár eur mesačne, tak po 10 až 15 rokoch je to dostatočný balík peňazí na celú komplexnú obnovu fasády," vysvetľuje A. Avuk.

Ekonomický pohľad je pritom jasný. Zanedbanie pravidelnej údržby vedie k problémom, ktorých riešenie je násobne nákladnejšie. Nie je to len otázka estetiky – ide o ochranu hodnoty nehnuteľnosti a predchádzanie štrukturálnym poruchám.

Viac si vypočujete v podcaste. 

Kto dnes investuje do svojej budovy, zajtra ušetrí tisíce TRENDY V BIZNISE

<description>Kým Európa postavila kryptobiznis pod prísny licenčný režim MiCA, USA za Trumpa otvorili dvere kryptu dokorán. 

Päťsto firiem sa zmenilo na šesť licencovaných. To je v skratke to, čo európska regulácia kryptomien MiCA urobila so slovenským kryptotrhom od začiatku tohto roka.

„Investujte maximálne toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť, upozorňuje Daniel Ďuriač, hlavný metodik regulácie z oddelenia kryptoaktív a inovácií Národnej banky Slovenska.

V rozhovore viac o tom, že s kryptoaktívami má priamu skúsenosť viac ako desať percent dospelých Slovákov a vysvetľuje podrobnosti, čo prináša európska regulácia na domáci finančný trh. Napríklad Poľsko dodnes nemá schválený implementačný zákon a tamojší podnikatelia žiadajú o licencie v iných členských štátoch, vrátane Slovenska. Ponúka aj širší pohľad na vývoj kryptoaktív vo svete a čo nová éra prináša v praxi.

Podrobnosti si vypočujete v podcaste. 

Celý videorozhovor si môžete pozrieť aj na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=fIm2f93UnQU&amp;t=43s 
</description>

Kým Európa postavila kryptobiznis pod prísny lice…

Kým Európa postavila kryptobiznis pod prísny licenčný režim MiCA, USA za Trumpa otvorili dvere kryptu dokorán. 

Päťsto firiem sa zmenilo na šesť licencovaných. To je v skratke to, čo európska regulácia kryptomien MiCA urobila so slovenským kryptotrhom od začiatku tohto roka.

„Investujte maximálne toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť, upozorňuje Daniel Ďuriač, hlavný metodik regulácie z oddelenia kryptoaktív a inovácií Národnej banky Slovenska.

V rozhovore viac o tom, že s kryptoaktívami má priamu skúsenosť viac ako desať percent dospelých Slovákov a vysvetľuje podrobnosti, čo prináša európska regulácia na domáci finančný trh. Napríklad Poľsko dodnes nemá schválený implementačný zákon a tamojší podnikatelia žiadajú o licencie v iných členských štátoch, vrátane Slovenska. Ponúka aj širší pohľad na vývoj kryptoaktív vo svete a čo nová éra prináša v praxi.

Podrobnosti si vypočujete v podcaste. 

Celý videorozhovor si môžete pozrieť aj na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=fIm2f93UnQU&t=43s 


Mapa slovenského kryptosveta sa prekresľuje. Regulácia prečisťuje trh UMENIE BIZNISU

<description>Firmy stoja pred rozhodnutím, ako obnoviť svoje vozové parky a pripraviť sa na budúcnosť.

Elektromobilita sa v posledných rokoch stala pevnou súčasťou firemných stratégií.

Kým ešte pred niekoľkými rokmi ju mnohé spoločnosti vnímali ako technologickú novinku, v súčasnosti sa na ňu pozerajú najmä cez čísla. Práve ekonomická stránka je podľa Rolanda Besediča, vedúceho rozvoja predajných kanálov a predaja ZSE Drive hlavným dôvodom, prečo firmy zvažujú prechod na elektrické vozidlá.

„Najväčší impulz vždy bude ekonomický aspekt, ktorý je často jediným argumentom, ktorý presvedčí finančného riaditeľa, aby sa vozový park začal elektrifikovať,“ vysvetľuje R. Besedič.

Výhodou už nie sú len nižšie prevádzkové náklady. Na trhu je výrazne širšia ponuka modelov, klesajú obstarávacie ceny a elektromobily si získavajú priazeň aj vďaka minimálnym servisným nárokom. Firmy tak čoraz častejšie zisťujú, že celkové náklady na vlastníctvo elektrického vozidla môžu byť nižšie ako pri vozidlách so spaľovacím motorom.

Jednou z najčastejších chýb firiem je, že infraštruktúru začnú riešiť až vo chvíli, keď majú objednané elektromobily. V praxi však príprava projektu, povoľovacie procesy a realizácia nabíjacej infraštruktúry môžu trvať niekoľko mesiacov.

Viac si vypočujete v podcaste. </description>

Firmy stoja pred rozhodnutím, ako obnoviť svoje v…

Firmy stoja pred rozhodnutím, ako obnoviť svoje vozové parky a pripraviť sa na budúcnosť.

Elektromobilita sa v posledných rokoch stala pevnou súčasťou firemných stratégií.

Kým ešte pred niekoľkými rokmi ju mnohé spoločnosti vnímali ako technologickú novinku, v súčasnosti sa na ňu pozerajú najmä cez čísla. Práve ekonomická stránka je podľa Rolanda Besediča, vedúceho rozvoja predajných kanálov a predaja ZSE Drive hlavným dôvodom, prečo firmy zvažujú prechod na elektrické vozidlá.

„Najväčší impulz vždy bude ekonomický aspekt, ktorý je často jediným argumentom, ktorý presvedčí finančného riaditeľa, aby sa vozový park začal elektrifikovať,“ vysvetľuje R. Besedič.

Výhodou už nie sú len nižšie prevádzkové náklady. Na trhu je výrazne širšia ponuka modelov, klesajú obstarávacie ceny a elektromobily si získavajú priazeň aj vďaka minimálnym servisným nárokom. Firmy tak čoraz častejšie zisťujú, že celkové náklady na vlastníctvo elektrického vozidla môžu byť nižšie ako pri vozidlách so spaľovacím motorom.

Jednou z najčastejších chýb firiem je, že infraštruktúru začnú riešiť až vo chvíli, keď majú objednané elektromobily. V praxi však príprava projektu, povoľovacie procesy a realizácia nabíjacej infraštruktúry môžu trvať niekoľko mesiacov.

Viac si vypočujete v podcaste. 

TREND.sk

Details

Recent Episodes