V ženskom rode

S akými problémami sa stretávajú deti pri vyjadrovaní svojich obáv, starostí a prežívania v oblasti duševného zdravia? Akú úlohu zohrávajú pri podpore duševne zdravého životného štýlu detí ich rodičia? Ako môže škola vytvoriť bezpečné a prijímajúce prostredie a pomôcť tak duševnému zdraviu detí a učiteľov? Ako docieliť, aby boli školy miestom, kde sa podpora dostáva každému človeku?  V diskusii som privítala psychológa a špeciálneho pedagóga Viktora Križa, školskú psychologičku Kornéliu Ďuríkovú a Dianu Klepoch Majdákovú, projektovú manažérku Koalície škôl z Ligy za duševné zdravie.    

Vypočujte si záznam zaujímavej a vysoko aktuálnej diskusie s názvom Ako spájať rozdelenú spoločnosť?, ktorú v spolupráci s Ligou za duševné zdravie pripravila spoločnosť UNIQA. Mojimi hosťami boli sociologička Zora Bútorová, ktorá sa dlhodobo venuje výskumom verejnej mienky, sociálny antropológ Juraj Buzalka a Wanda Adamik Hrycová, filmová producentka a žena so zažitou skúsenosťou úzkostnej poruchy, ktorá po snahe o destigmatizáciu týchto problémov čelila posmechu a mnohým urážkam. V diskusii sme hovorili o tom, ako vplýva rozdelená spoločnosť na duševné zdravie ľudí a o tom, čo sa v tejto oblasti zmenilo v priebehu posledných rokov. Rozoberali sme, akú úlohu zohrávajú technológie a sociálne médiá pri udržiavaní a posilňovaní našich pocitov hnevu a strachu. Moji hostia tiež ponúkli názory na možné pozitívne zmeny a riešenia.

Profesorka Ružena Bajcsy je americká vedkyňa v oblasti robotiky a umelej inteligencie. Narodila sa na Slovensku, v roku 1933, do židovskej rodiny. Jej šťastné detstvo skončilo s príchodom fašizmu. Slovenský štát jej otcovi, stavebnému inžinierovi Felixovi Kučerovi, síce udelil Tisovu prezidentskú výnimku – aby ho jeho vlastná krajina neposlala na smrť do koncentračného tábora – no po vypuknutí Slovenského národného povstania výnimky platiť prestali. Jej rodičov odviedla a zavraždila tajná polícia a jedenásťročná Ružena so štvorročnou sestrou sa museli o seba postarať samy. Ružena po vojne vyštudovala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde získala inžiniersky titul aj prvý doktorát. Vydala sa a porodila dcéru a syna. V roku 1967 sa dostala do Spojených štátov na Univerzitu v Stanforde. Po vpáde spojeneckých sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla v krajine zostať. So svojimi deťmi, ktoré zostali v komunistickom Československu, a ktoré režim odmietol za matkou pustiť, sa videla až po dlhých pätnástich rokoch. Náš rozhovor sme nahrali pri príležitosti jej návštevy Slovenska v októbri 2023 v role ambasádorky ESET Science Award.

Spokojnosť s vlastným životom, pocit zmysluplnosti a užitočnosti úzko súvisia s tým, čo robíme - nie však pre seba, ale pre iných. Robenie spoločenského dobra, teda čohokoľvek užitočného pre komunitu v ktorej žijeme, má veľký vplyv na naše duševné zdravie. Pri pomoci komunite sa človek často zapája do pozitívnych interakcií s inými ľuďmi, čo zlepšuje jeho sociálne zručnosti a posilňuje medziľudské vzťahy. Nové záujmy a znalosti, ktoré si robením komunitného dobra rozvíjame, nezriedka vedú k budovaniu sebaúcty a väčšej sebaistote. V diskusii o tom, ako dobrovoľná a nezištná práca pre dobro celku vplýva na duševné zdravie jednotlivcov, komunít a celej spoločnosti som hovorila s Martinou Kolesárovou, výkonnou riaditeľkou Nadácie Pontis, Andrejom Vršanským, výkonným riaditeľom Ligy za duševné zdravie, s medzinárodne certifikovanou koučkou a mediátorkouZorou Grohoľovou a s Luciou Paškovou, známou podnikateľkou, filantropkou a aktivistkou v občianskom sektore na Slovensku.

Kedy si poviete, že ste na niečo starí? Sociologička Zora Bútorová, psychiatrička Elena Žigová a psychologička Elena Ondrušková v rozhovore na tému búrania predsudkov voči seniorom hovoria aj o tom, ako je u nás vnímaná hodnota života a spoločenský prínos staršieho človeka a kedy vlastne starších ľudí prestávame okolo nás vnímať. Zamýšľame sa nad tým, aké sú najčastejšie stereotypy o produktivite a kompetenciách starších ľudí a akým problémom čelia seniori na pracovisku a v spoločnosti. Osobné výpovede mojich troch hostiek sú inšpiráciou, povzbudením aj faktami na zamyslenie v procese uvažovania o našom vlastnom starnutí. Diskusia vznikla pod odbornou garanciou Ligy za duševné zdravie.