Knižná revue

V roku 2015 otriasla Slovenskom tragédia, keď otec zabudol svoje dieťa v rozhorúčenom aute. Film Otec, inšpirovaný týmto príbehom, dosahuje jeden úspech za druhým. Na začiatku však bola kniha. Volá sa Môj život s Jojom a jej autorom je Dušan Budzak, hosť dnešnej epizódy a spoluautor scenára filmu.„Jojo bol ten, ktorý ma vždy povzbudzoval v tom, aby som začal písať. Chcel som, aby naše bláznivé príbehy nezomreli spolu s nami,“ vysvetľuje respondent okolnosti vzniku knihy. „Počas písania sa ale udiala táto tragédia. Pripadalo mi nečestné ju vynechať. To, čo si vytrpel môj priateľ bolo niečo neuveriteľné a cítil som potrebu dať to zo seba von. Prvýkrát som videl, ako z duševnej bolesti dostanete triašku, máte kŕče, stiahnuté ruky i nohy, neviete sa pohnúť a kričíte od bolesti. Vtedy potrebujú tí ľudia pomôcť. A my do nich kopneme.“„Považoval som tú knihu za nefilmovateľnú,“ hovorí o snímke. „Som presvedčený o tom, že Slovensko má rovnako vyspelé kvalitné filmové publikum ako kdekoľvek inde na svete.“ Dušan Budzak v podcaste prezrádza aj detaily nešťastia, o ktorých sa dočítate v knihe: „Dva týždne predtým než zabudol svoju dcéru v aute, zachránil dve deti z auta, ktoré zostali vo vnútri. Upozorňoval rodičov, že v aute stúpne teplota nesmierne rýchlo a deti sú na to citlivé.“ Spisovateľ približuje súhru viacerých náhod a okolností vedúcich ku katastrofe: „Alarm bol pokazený a vypnutý, takže nezaregistroval pohyb v aute. Najfatálnejším faktorom bola nová sedačka za chrbtom šoféra, navyše so zatemnenými sklami. Ide o takzvaný model ementálskeho syra.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostkami epizódy sú Kristína Soboň, šéfredaktorka najstaršieho slovenského časopisu pre deti Slniečko a Soňa Púček Balážová, redaktorka časopisu Slniečko, ktorá má vo vydavateľstve Absynt na starosti edíciu zameranú na mladých čitateľov. V predvianočnej epizóde prinášame tipy na tie najlepšie komiksy pre vaše ratolesti, lebo keď odhalíte čaro komiksu získate nový vesmír čitateľských zážitkov.„Keď sa deti pýtame na to, či čítajú knižky, odpoveď je rozpačitá. Ale keď sa opýtame na komiks, reagujú oveľa pozitívnejšie,“ hovorí Kristína Soboň. „Máme tu decká, ktoré majú radi komiksy, ale vydavatelia to ešte neodhalili. Komiks je veľmi dôležitý, aby pritiahol detí k čítaniu, preto je škoda, že ich na Slovensku nevychádza viac.“Komiks je u nás stále neobjavený žáner. Obe respondentky sa zhodujú, že je vhodný pre všetky vekové kategórie a zároveň predstavuje skvelú vstupnú bránu k čítaniu. Platí to aj pre dospelých. Mnohí z nich hovoria, že na čítanie nemajú čas, a práve preto je komiks vhodný, keďže rýchlejšie plynie a navyše jeho vizuálna stránka vie zážitok z čítania obohatiť.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ivana Gibová, autorka novely Babička (Vlna, 2023), a Ondřej Macl, autor knihy Miluji svou babičku víc než mladé dívky (Dauphin, 2017), prinášajú nové pohľady na staré mamy aj na starobu. V podcaste si obe diela rozoberieme bližšie. „Vďaka babkinej chorobe som sledoval, ako prestávala byť babičkou, ktorou chcela byť, to bol ten moment, z ktorého čerpá moja kniha,“ hovorí Ondřej a dodáva: „V knihe je aj trochu provokatívny manifest proti mladosti. S mojou Babičkou si ľudia zo začiatku nevedeli dať rady. Pomohla tomu až literárna cena.“ Ivana poodhalí vznik jej diela: „Babička pôvodne vyzerala úplne inak. Celú som ju prepísala, lebo som dostala geniálny nápad.“ A zamyslí sa aj nad úspechom, ktorý jej táto kniha priniesla: „Uvedomila som si, že je super, keď už dokážem o sebe nahlas povedať, že som dobrá autorka.“Obaja respondenti odpovedajú aj na otázku, či sa neboja staroby. „Keď som robil jedno leto v hospici, zbavil som sa démonov, ktorých som mal spojených s umieraním a starobou,“ reaguje Ondřej. Ivana porozpráva aj o tom, aké rôzne formy textov tvorí a kde všade sa s nimi môžeme stretnúť. „Rukopis odovzdávam do tlače až vtedy, keď už nemám žiadnu predstavu, čo by sa dalo na texte ešte zlepšiť,“ približuje proces tvorby. Hostia prezradia, o čom budú ich ďalšie knihy i to, čo im prinášajú rezidencie a štipendiá. Český spisovateľ si aktuálnu rezidenciu v Bratislave pochvaľuje: „Vaša kultúrna scéna pôsobí na mňa liečivo a myslím, že sa od vás môžeme, najmä teraz, učiť.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľ a literárny vedec Peter Zajac napísal monografiu Sondy do slovenskej prózy (Modrý Peter, 2025). V podcaste prezrádza, ako k jednotlivým dielam pristupoval: „Na čítaní literatúry ma zaujíma najmä to, ako texty čítať inak, než sa čítali tradične. Hľadám k nim kľúč, ktorým by sa mohli čitateľovi otvoriť,“ hovorí a dodáva: „Keď texty budeme čítať inak, dospejeme k iným výsledkom. A práve to je na tom vzrušujúce.“K výberu hodnotených kníh poznamenáva: „Vybral som len tie texty, pri ktorých som mal pocit, že ich viem prečítať iným spôsobom. Ak v mojej sonde chýbajú niektorí autori, je to aj preto, že ich oveľa lepšie prečítali moji kolegovia či kolegyne.“V závere rozhovoru sa vyznáva k svojmu vzťahu k literatúre: „Slovenská literatúra je rovnako hodnotná ako texty iných európskych literatúr. Jej obrovskú silu vidím v tom, že umožňuje vnútornú hygienu spoločenstva. Na rozdiel od slovenskej politiky, ktorá sa k ničomu nepriznáva, jej literatúra neúnavne pripomína dôležité veci. Aj keď ju číta málo ľudí, zostáva svedectvom o všetkom, čo sa tu odohráva.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Kniha Páv, Kripel a Predseda (FAMA art, 2024) od Martina Hlavatého bola vo finálovej päťke Anasoft litery a súťaží aj o Cenu René. Autor a hosť podcastu v nej opísal osudy niekoľkých obyvateľov východoslovenskej dediny. Hodnota jeho prózy je najmä v presvedčivom zobrazení vidieka. „Do dedinského prostredia som sa dostal až v dospelom veku. Dedina mi prirástla k srdcu a bolo pre mňa prirodzené, že som čerpal z tohto prostredia a inšpiroval sa postavami, ktoré som tam stretával.“ objasňuje spisovateľ a dodáva: „Na dedine intenzívne vnímať problém alkoholizmu a ja som sa na to zameral, keďže som videl Pávov, Kriplov a Predsedov postávať pred obchodom už ráno o šiestej.“ „Bolo pre mňa dôležité písať o pandémii a hoaxoch, ktoré sa s ňou spájali práve v dedinskom prostredí,“ hovorí autor. Hosť v podcaste prezradí, či chystá pokračovanie knihy a rozhovorí sa aj o tom, ako došlo k tomu, že  v minulosti dostal za poviedku výpoveď v práci. Martin Hlavatý založil a vedie centrum nezávislej kultúry CHYŽA. O neľahkej situácii v kultúre hovorí: „Mohol by som míňať energiu na to, že by som nadával, vypisoval statusy a hromžil, že čo a ako sa nedá, ale toto je naša odpoveď, že robíme, snažíme sa a ide to.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.