suSPEAK ∣ ŠPORT.sk

Zažil úspešnú sezónu zakončenú ziskom titulu, no jeho púť na lavičke sa prekvapivo skončila. Bývalý kouč úradujúceho majstra HK Nitra a súčasný expert televízie JOJ Šport Andrej Kmeč prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s nadhľadom porozprával o svojom konci pod Zoborom, novej úlohe televízneho experta, ale aj o humorných prešľapoch z kabíny. Rozchod s materským klubom bezprostredne po zisku titulu vníma ako súčasť hokejového života a hoci mali obe strany dohodnuté dlhšie partnerstvo, zmenu situácie berie športovo. Nečakané voľno mu paradoxne prinieslo prvé skutočne slobodné leto od útleho detstva, ktoré si mohol naplno užiť s rodinou bez neustáleho zvonenia telefónu. Momentálne našiel nové uplatnenie v pozícii televízneho analytika, kde si pochvaľuje najmä to, že hokej môže sledovať s čistou hlavou, bez obrovského tlaku na výsledky vlastného mužstva a bez domýšľania si poloprávd zo zatvorených šatní iných tímov. V pútavom rozhovore detailne porovnal vnímanie hokeja z pohľadu hráča a trénera. Kým hokejista sa primárne sústredí na svoj vlastný individuálny výkon a zlepšenie, kouč musí vnímať mužstvo ako jeden veľký živý organizmus. Čítať nálady či únavu svojich hráčov a v správny moment na chlapcov buď zatlačiť, alebo im naopak uvoľniť hlavy. Zdôraznil pri tom, aké je nesmierne dôležité, aby si trénerský štáb stopercentne sadol nielen po odbornej, ale aj ľudskej stránke, keďže hlavní kormidelníci a ich asistenti spolu trávia dlhé hodiny zatvorení v malých kanceláriách. „Tréningový proces v zahraničí je rovnaký ako u nás, no obrovská konkurencia hráčov tam neustále tlačí k lepším výkonom, pretože si jednoducho nemôžu dovoliť uhnúť zo svojho stopercentného nasadenia,“ poukázal z vlastnej trénerskej skúsenosti na hlavný rozdiel medzi slovenským a vyspelým európskym hokejom. S úsmevom zaspomínal aj na odľahčené momenty z kabíny či kuriózne chyby, ktoré ho v minulosti formovali. Priznal, že ako začínajúci asistent trénera sa nechal strhnúť emóciami, ironicky zatlieskal rozhodcovi a zbytočne oslabil vlastný tím, za čo sa následne hráčom chlapsky ospravedlnil. Práve takáto sebareflexia a schopnosť priznať si omyl sú podľa neho absolútnym základom budovania úprimnej vzájomnej dôvery medzi trénerskou lavičkou a samotnými hráčmi. Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý a odborný pohľad do mysle hokejového stratéga. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá si prešla cestou od asistenčnej roly až k majstrovskému titulu. Dozviete sa aj to, ako sa dajú rázne riešiť vážne disciplinárne prehrešky či prečo si členovia realizačného tímu niekedy zapisovali vlastné brbty.

Posledných 19 sekúnd na ľade, zrušený zápas kvôli prasknutej rúrke aj kultový kotlíkový guláš. Legenda Dukly Trenčín Tomáš Starosta prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Marekovi Marušiakovi a Rasťovi Konečnému s úsmevom a dávkou humoru porozprával o blížiacej sa rozlúčke s bohatou kariérou, hokeji v Rusku a nechýbalo ani množstvo vtipných príhod. Samotný Tomáš Starosta s úsmevom spomína na svoje začiatky v majstrovskej sezóne Trenčína, keď ako mladý junior pendloval medzi „áčkom” a juniorkou. Vtedy sa zišla skvelá česko-slovenská partia, na ktorú dodnes spomína. Postupne sa vypracoval na skutočného lídra kabíny, rolou, ktorú si plne uvedomil najmä počas pôsobenia v Slovane Bratislava po návrate z Ruska. Cesta do ruskej KHL pritom nebola vôbec jednoduchá. Ako mladík odlietal do neznáma so stresom a bez znalosti prostredia. Práve na letisku v Bratislave ho vtedy „zachránil“ brankár Miroslav Lipovský, ktorý ho doslova usmernil. Začiatky v Nižnekamsku priniesli poriadne tréningové záťaže. „Mali sme trojfázové tréningy, namiesto 15 minút v posilňovni zrazu hodina a pol, 150 drepov so 120 kilami a denný náklad kilometrov v teniskách. Cítil som sa skôr ako desaťbojár než hokejista,“ spomína s pobavením Tomáš Starosta. Vďaka tejto drine však získal základy, z ktorých čerpal celú kariéru. Po rokoch v Nižnekamsku a prestupe do Ufy sa dočkal aj prestížneho Gagarinovho pohára. V reprezentácii odohral množstvo nezabudnuteľných zápasov vrátane dvoch olympiád a štyroch šampionátov. Najžiarivejším momentom bol strieborný šampionát v Helsinkách 2012. Silný tímový duch pod vedením kapitána Zdena Cháru ich vtedy zomkol a dotiahol až do finále. Osobitnú kapitolu v rozhovore tvoria humorné spomienky a historky z kabíny. Tomáš Starosta opísal nezabudnuteľné momenty, ako napríklad šoféra autobusu, ktorý počas dôležitého taktického mítingu prišiel do miestnosti, hlučne si spravil kávu s bábovkou a sadol si do zadného radu. Neobišiel ani úsmevný incident, keď Milan Bartovič pri šprintovaní po striedačke urobil krok do prázdna. Veľkú popularitu si Tomáš Starosta získal aj mimo hokejových mantinelov vďaka ikonickej reklame na kotlíkový guláš, ktorá doslova zľudovela. „Do dnešného dňa mi chodia správy od cudzích ľudí z celého Slovenska, aby som im prišiel na guláš. Núkajú mi odvoz aj pivo, len aby som prišiel,“ smeje sa bývalý reprezentant. Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, úprimný a vtipný pohľad do života hokejového veterána. Pustite si celú epizódu a spoznajte príbeh hráča, ktorý si svojou pokorou, drinou a zmyslom pre humor získal srdcia fanúšikov.

Góly-body-sekundy verejnoprávnej televízie patria k večerným klasikám a ona je ich stabilnou tvárou. Bývalá profesionálna tenistka a moderátorka Kristína Kucianová prijala pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s úsmevom porozprávala o svojej ceste pred kamery, nepredvídateľnom živom vysielaní, dedinskom futbale, ale aj o skrytých tetovaniach a tvrdom boxe. Málokto o usmievavej Banskobystričanke vie, že predtým, ako sa udomácnila v televíznom štúdiu, strávila roky driny na kurtoch. Pôvodne ju to pritom ťahalo ku gymnastike, no v rodine napokon zvíťazila pragmatickosť a vybrala sa cestou tenisu. Neskôr sa po štúdiu v zahraničí zhodou vtipných náhod ocitla na kastingu do reality šou, kam prišla s mylnou predstavou, že sa hľadá moderátorka. Hoci miesto vtedy nezískala, producent v nej videl potenciál a poradil jej začať od piky. To ju priviedlo do regionálnej TV Hronka, kde si prešla kompletnou redaktorskou prácou od komunálnej politiky až po tvorbu vlastných historických dokumentov. „Vtedy do toho vstúpil môj ocino a povedal, že gymnastiku robiť nebudem, lebo si zničím telo a nič nezarobím,“ spomína s pobavením na zlomový moment z detstva, ktorý definitívne odštartoval jej dlhoročnú tenisovú dráhu. Do širšieho povedomia športových fanúšikov sa však zapísala najmä vďaka mimoriadne úspešnému projektu Iná liga. Viac ako päť rokov brázdila dedinské štadióny po celom Slovensku a mapovala nezameniteľnú atmosféru nižších súťaží. V uvoľnenej debate spomína na množstvo neštandardných zážitkov, podgurážených divákov nekontrolovane pobehujúcich po hracej ploche či milé stretnutia s lokálnymi pamätníkmi, ktorí jej prácu dodnes s úsmevom pripomínajú. Diskusia sa prirodzene preklopila k jej aktuálnemu pôsobeniu v STVR, kam sa presunula po úspešnom kastingu s Pavlom Gašparom. Prechod do celoštátneho živého vysielania so sebou priniesol obrovskú zodpovednosť, krkolomné brbty pri čítaní zložitých mien zahraničných hokejistov, no najmä náročné cestovanie. Týždenne strávi za volantom medzi domovom a Bratislavou dlhé hodiny, no napriek strate časti súkromia a fyzickej únave ju práca v redakcii nesmierne napĺňa a prípadnú kritiku či vtipné komentáre od divákov na sociálnych sieťach sa naučila brať s veľkým nadhľadom. Keď si potrebuje vyčistiť hlavu od mediálneho tlaku, navlieka si rukavice a trénuje box pod vedením bývalého zápasníka. Rovnako otvorená je aj v otázke svojich početných tetovaní, ktoré vníma ako istú formu psychoterapie, pričom ich pred zrakmi konzervatívnejších televíznych divákov dokáže vďaka vhodne zvolenému oblečeniu pred kamerami strategicky skrývať. Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý a humorný pohľad do sveta športovej žurnalistiky, o ktorom bežný fanúšik pred obrazovkou tuší len zriedka. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá prešla od dedinských ihrísk až do hlavného vysielacieho času na STVR.

Povolanie hokejového arbitra patrí k tým najnevďačnejším, no on sa s ním popasoval svojím vlastným, nezameniteľným štýlom. Úspešný slovenský čiarový rozhodca Šimon Synek prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s úsmevom i vážnosťou porozprával o svojich náročných začiatkoch, pádoch na ľade, ale aj o tvrdej kritike a zákulisnej politike na medzinárodnej scéne. Málokto o ňom vie, že k pruhovanému dresu sa dostal z pragmatických dôvodov. Ako sám otvorene priznáva, k dráhe arbitra ho priviedlo zistenie, že v hráčskej kariére to do vysnívanej zámorskej NHL nedotiahne, a tak hľadal spôsob, ako pri hokeji ostať a zarobiť si popri štúdiu. Jeho prvé kontakty s píšťalkou pri mládežníckych kategóriách boli sprevádzané obrovskou trémou, no postupne si vybudoval imidž extrovertného rozhodcu, ktorý dokázal napäté situácie na ľade vyriešiť prehnanou, no účinnou gestikuláciou. Namiesto toho, aby sa pred obrovským tlakom schovával, rozhodol sa pozornosť a emócie strhnúť priamo na seba. „Hráči len pozerali, či som sa zbláznil, no v ďalšom priebehu mi už dali pokoj, lebo si povedali, že som magor,“ usmieva sa pri spomienke na svoj netradičný prístup k zvládaniu vybičovaných emócií. Diskusia sa prirodzene preklopila aj k sporným momentom, ktoré mužom v pruhovanom neraz nedajú spávať. Šimon Synek detailne opísal vypäté finále juniorského šampionátu medzi Kanadou a Ruskom, kde puk zasiahol kameru na plexiskle, no vylúčenie napokon neprišlo. Ešte emotívnejšie však spomína na nešťastný neodpískaný ofsajd z majstrovstiev sveta v zápase Česka proti Kanade, ktorý sa s ním niesol veľmi dlho a výrazne ovplyvnil jeho ďalšie medzinárodné nasadzovanie. Práve tento inkriminovaný moment bol podľa jeho slov len vrcholom ľadovca a dôsledkom obrovského vyčerpania a dlhodobého tlaku, s ktorým sa musel u našich susedov vyrovnávať. „Prišiel som k novým inštruktorom, ktorí mi hneď dávali najavo, že mi ukážu, že nie som taký dobrý, ako si o sebe myslím. Celý rok som pískal v Česku a neustále mi dávali pocítiť, že som Slovák a do ich ligy vôbec nepatrím,“ opisuje trpkú skúsenosť a nehostinné podmienky. Presah mimo hokejového prostredia ponúka jeho úspešný podnikateľský príbeh vo svete fitnes. Využil svoju povahu, ktorá ho vždy hnala robiť veci úplne inak ako ostatní, a rozbehol modernú sieť fitnescentier. V nich dokonca sám pôsobí v úlohe dídžeja a prináša na náš trh americké koncepty či stroje, ktoré by ste v iných posilňovniach hľadali márne. Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a otvorený pohľad do sveta mužov s píšťalkou, o ktorom fanúšikovia na tribúnach tušia len málokedy. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá si prešla od žiackych súťaží až na najvyšší vrchol, a dozviete sa aj to, prečo na ľade v Nitre nekontrolovane vletel priamo do klbka hráčov.

Slovenské zápasenie nikdy nemalo výraznejšiu osobnosť, akou je práve on. Rodák zo Zlatých Moraviec Jozef Lohyňa je jediným slovenským zápasníckym majstrom sveta a držiteľom olympijského bronzu zo Soulu 1988. Úspešný reprezentant prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s nadhľadom porozprával o drsnom zákulisí tohto športu, o nespravodlivosti i o netradičnom prepojení s našou hokejovou reprezentáciou. Málokto o talentovanom zápasníkovi vie, že ako malý chlapec túžil byť najmä hokejistom. V uvoľnenej debate priznáva, že na ranný výber na zimnom štadióne kedysi meškal len niekoľko sekúnd a tréneri ho už na ľad nepustili. Sklamanie ho napokon priviedlo k žinenke, kde so svojím bratom trénovali chmaty priamo v panelákovej izbe, čo ich susedia museli dlhé roky tolerovať. Hnevali sa len dovtedy, kým Jozef nepriniesol domov vytúženú olympijskú medailu. Diskusia sa prirodzene preklopila aj k jeho výnimočnej spolupráci s našou hokejovou reprezentáciou. V 90. rokoch pomáhal formovať fyzickú pripravenosť zlatej generácie a dbal na to, aby hráči ako Ľubomír Višňovský, Peter Bondra či Ľuboš Bartečko mali pred náročnými sezónami v zámorskej NHL dostatočne silný krk a odolnosť voči tvrdým nárazom na mantinel. Počas letných kempov si dokonca zmeral sily s tým najväčším obrom v kabíne. „Zdena som si tak trošku vytiahol, nech ma skúsi dať na lopatky. On mal síce vyše dva metre a sto kíl, no vtedy som mal ešte nejakú páru a zvládol som to,“ usmieva sa pri spomienke na tréningy s nekompromisným slovenským obrancom. Presah mimo tréningového prostredia ponúka diskusia o politike a zákulisných ťahoch v športe počas hlbokého socializmu. Zápasnícka legenda otvorene opisuje krivdy, keď ho rozhodcovia z východného bloku vedome poškodili, alebo keď Sovieti prišli priamo s finančným obnosom pre súperov, aby mu prekazili cestu za vytúženým finále na majstrovstvách sveta. Emotívnym vrcholom je však jeho spomienka na olympijské hry v Atlante 1996, kde na otváracom ceremoniáli hrdo niesol slovenskú vlajku. Práve tam po svojom poslednom víťaznom zápase zanechal na žinenke svoje zápasnícke topánky, čím definitívne a symbolicky ukončil svoju bohatú kariéru. „Topánky som nechal v strede na žinenke a odišiel som do zákulisia. Po nejakom čase za mnou prišiel generálny sekretár a pýtal sa, či ich môže zobrať do olympijského múzea,“ opisuje svoj ikonický moment z Ameriky. Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta tvrdého športu, o ktorom ste doteraz vedeli možno len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robila Slovensku fantastické meno vo svete, a dozviete sa aj to, ako na floridskej pláži obalil amerických amatérov v piesku ako rezne v strúhanke.